THE DEAD REBELL DREAMS

untitled.bmp, 44 kB


DEAD REBELL Menu

DEAD REBELL Obrázky

DEAD REBELL Vtipy

DEAD REBELL Pokec

Takže tu si môžete prečítať moje divné sny :)). Budem tu písať iba normálne a slušné sny, ktoré si može prečítať, a zasmiať sa na nich každý. Len upozornujem, že toto sa mi naozaj snívalo.
Pridané:2.1.2007
  • 1.sen: všetko sa to začalo tým, že ideme natáčať Hip-Hopový klip. Išli sme do mestskej športovej haly. Lenže bolo nás tam asi moc, tak ostatní začali všetko rozbíjať a ničiť. Aleš bol režisér a velmi ho to štvalo že sa všetko ničí, tak odišiel takými divnými dverami a poriadne nimi tresol. To znamenalo, že režisér som musel byť ja!!! tak som asi 5 minút aj bol..., lenže nás napadli nejaký mimozemštania a vyzerali ako 1 a pol ročné malé decká. A keď sme chceli odísť tak strielali po nás elektriku. Ale prišiel som nato že ked bežim bokom tak sa do nás netrafia. Tak som vybehol, zrazu tam bolo ihrisko na americký futbal a v ruke som držal tu divnú loptu, tí bývali mimozemšťania ma obdivovali a povzbudzovali ma, a keď som dal touchdown všetci mi tlieskali, zrazu sme sa ubytovávali v nejakom debilnom hoteli a potom som šiel na jednu izbu za niekym atď...... THE END!



  • Pridané: 6.2.2007
  • 2.sen:
  • Išli sme dole do šatne - Ja, Oliver, Erik, Mišo, Juro G., Aleš a Tomáš J. - všade bolo ticho a nikde nikdo. Obul som sa, ale nezaviazal som sa, išli sme všetci vonku ale všetci boli bez bund, iba ja s bundou... , zrazu sa vonku objavil náš učiteľ Telesnej, a povedal nám že musíme isť odniesť nejaký madrac. Išli sme dovnútra zobrali ho a vonku sme ho hodili až k jedálni. Oliver začal utekať dole po snehu k nemu ale zastal v polke. Pán učiteľ začal po ňom revať, zhodou nahod som mal pri nohach obrovsky balvan. Zrazu mi ktosi povedal nech ho zdvihnem a hodim ho po Panovi učiteľovi. Ja som ho zdvihol ako pierko a hodil som ho nechtiac do Tomáša. Ten len povedal ,,Au" akoby sa nič nestalo. Potom z vchodu "vypadli" žiaci 8.C a niesli po obvode obrovsky madrac alebo žinenku s rozmermi cca 10x10 metrov. Nechápem doteraz ako mohli prejsť dverami ^^. Ale to teraz neriešme... Potom keď sme išli zase naspäť do školy tak sme šli vedla seba vsetci piati či šiesti či kolkati sme to vlasne boli..a obzrel som sa za seba..a tam celá 8.C! A takým zabijackým pohľadom sa na mňa kukalo jedno radšej nemenované diefča...a potom som sa z tej hrôzy musel prebudiť. THE END!


    Pridané:13.2.2007
  • 3.sen:
  • Začala so to v nejakej starodavnej chemickej učebni. Na pravo sedela 8.A, nalavo polovica 8.C.(nechapem co mam furt s tou 8.C...)No a ja som sedel uplne vzadu. A vedla mna Milanko Zigo, moj oblubenec. Ucitelka chcela niečo napisat na tabulu tak som sa postavil do ulicky, ale ona vyvolavala stale niekoho ineho. Nakoniec som sa rozbehol k tabuli a co si som tam napisal, a taky spokojny som si siel naspäť sadnúť, a zrazu vedla mňa nebol Milanko Zigo ale Jana Pagáčová. Som jej čosi škarede povedal a ona na mna tak milo, že:,,Jak sa máš?" To som nepochopil a som sa s nou pustil do reci. Som sa dival pri tom na Aďu, ktorá sa zas na nás furt dívala. Asi závidela? :) Nevim. Potom sme išli zrazu von. A bolo tam asi 1 000 000 vyhádzaných kníh a niekoľko tašiek. Mňa schytil úplny záchvat smiechu, išiel som sa pošťať. Ale zrazu som videl, že aj moja milovaná taštička je tam hodená a zrejme rozkopaná, t.j. aj moje knihy tam museli byť. Som sa pozrel na Aleša, a myslel som si, že to on spravil. Som šiel za ním, ale ani jedno slovko som nestihol povedať, už k nemu pribehol Erik a dal mu taku päsť do ksichtu..., že mňa by to zabilo. Aleš sa poriadne nasral a totalne ho dobil. Samé päste samé kopance. Mne samozrejme prišlo Erika ľúto a vravel som Alešovi, že čo to robí? A že nech ho nechá a, že nech prestane!!! Potom zrazu prišiel Mišo a čosika povedal Alešovi. Ten mu začal dávať päste ak robot, päsť za päsťou, dal mu ich asi 10. A bol už uplne taký krvavý, ja už som skoro plakal( už som sa nesmial ), že čo to robi a reval som na nho nech toho nechá. Potom sa pozrel na mna a... THE END!

    Ak máte nejaký VHODNY komentar k tymto snom napiste ho sem
    ©REBELL 2007